Občan, Občianka, pripravte si prst, ide sa odoberať odtlačok

Autor: Peto Jurco | 17.9.2019 o 12:55 | Karma článku: 2,80 | Prečítané:  998x

Budeme si musieť zvykať že s dobou prichádzajú aj nové požiadavky, s novými technológiami aj nové možnosti. Jedna z nich je aj bežne dostupná a známa, daktyloskopia. Čo nám to prinesie v bežnom živote Polícia versus Občan ???

      Koncom augusta 2019 priniesol denník Sme informáciu konkrétne článkom Petra Kováča zo dňa 26.08.2019, že vláda SR prijala legislatívnu zmenu, ktorú pošle na schvaľovací proces do parlamentu koncom tohto kalendárneho roka, pričom táto zmena sa má týkať odoberania odtlačkov prstov pri bežných policajných kontrolách.

     Dostal som niekoľko podnetov od občanov, pričom v značnej miere boli kritické k tejto novele zákona o Policajnom zbore, vzhľadom k tomu, že občania odoberanie daktyloskopických odtlačkov prstov vnímajú ako nadmerný zásah do osobných slobôd zo strany štátu.

     Krátko k súčasnej situácií. V súčasnej dobe má policajt oprávnenie odobrať daktyloskopické odtlačky prstov osobe predvedenej, zaistenej, zadržanej, zatknutej, obvinenej, nájdenej a vypátranej. Ďalej môže dnes policajt odobrať odtlačky prstov aj cudzincovi, ktorý neoprávnene prekročil vonkajšiu štátnu hranicu, ktorý má na našom území neoprávnený pobyt, proti ktorému sa začalo konanie o administratívnom vyhostení, ktorý je nežiaducou osobou, na účel zistenia jeho veku, na účel konania na udelenie azylu, na účely kontroly pobytu cudzincov. Z uvedeného vyplýva, že už dnes má policajt v osobitných prípadoch oprávnenie odoberať odtlačky prstov a porovnávať ich s databázou celoštátneho systému automatizovanej daktyloskopickej identifikácie osôb AFIS (kriminálna databáza), prípadne so systémom EURODAC, ktorý slúži na medzinárodnú výmenu informácií o žiadateľoch o azyl a nelegálnych migrantoch. No v aplikačnej praxi je identifikácia osôb cez spomenuté systémy obmedzená vzhľadom k tomu, že databáza obsahuje len odtlačky prstov osôb, ktoré vzhľadom k svojej často protiprávnej činnosti prišli do kontaktu s políciou. Čiže databáza je v podstate nenaplnená údajmi. Čo sa týka cudzincov často obsahuje databáza údaje o osobách, ktoré nie sú korektné, vyskytujú sa v nej osoby  s rovnakým dátumom narodenia, často skreslené informácie, ktoré do systému nahadzujú policajti nárazníkových členských štátov EÚ. Vzhľadom k tomu bolo dňa 28. 11. 2018 vydané Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2018/1860 o využívaní Schengenského informačného systému na účely návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín. Z praxe vyplýva, že v rámci SR nemáme problémy s identifikáciou osôb na základe dokladov totožnosti pri povedzme rutinných cestných kontrolách vykonávaných hliadkami polície. Problém z identifikáciou osôb vznikol v štátoch EÚ, kde masívne vstupovali v uplynulých rokoch migranti. Týmto opatrením zavádza EÚ účinný nástroj evidencie na vstupoch a výstupoch zo Schengenského priestoru.

    Ide o opatrenie EÚ, ktoré musia prevziať do vlastnej legislatívy členské štáty EÚ, aby sa zvýšila účinnosť systému EÚ týkajúceho sa návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín. Návratom sa myslí proces vrátenia štátneho príslušníka tretej krajiny do jeho krajiny pôvodu, krajiny tranzitu v súlade s dvojstrannými dohodami o readmisii, inej tretej krajiny, ktorá ho prijme. Vzhľadom k týmto skutočnostiam už SR pod gesciou MV SR realizuje projekt z fondu EÚ pre vnútornú bezpečnosť ISF AMIF. Projekt je zameraný na posilnenie kapacít a spolupráce prostredníctvom výmeny informácií na národnej a medzinárodnej úrovni investovaním do zriadenia, modernizácie a ďalšieho rozvoja IT systémov a sietí tak, aby bola zabezpečená ich kompatibilita s ostatnými národnými a centrálnymi systémami EÚ. Systém si vyžaduje naplnenie korektnými údajmi zo strán bezpečnostných zložiek jednotlivých krajín, aby bol funkčný a plnil svoju úlohu.

    Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, považujeme pripravovanú novelu zákona o Policajnom zbore konkrétne § 20a v znení „Policajt je oprávnený snímať identifikačné znaky aj inej osobe na účely ich vyhľadávania a porovnávania v informačných systémoch Policajného zboru; takto zosnímané identifikačné znaky sa neuchovávajú.“ idúcu nad rámec Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1860. Zákon nikde neupravuje, kedy policajt toto oprávnenie bude využívať, napr. pri každej kontrole, pri zistení poškodenia občianskeho preukazu, viditeľnej známky násilnej manipulácie s preukazom, nejasnej identifikácii atď. Už za súčasného stavu podľa § 20a ods. 1 písm. g) vie polícia pracovať s akýmkoľvek príslušníkom tretej krajiny, aby naplnila dikciu nariadenia EP. Takýmito novelami vláda SR zbytočne vnáša medzi ľudí stres z okliešťovania ich osobných slobôd, čím občania nadobúdajú skôr pocit straty súkromia ako ochrany zo strany štátu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Šteňo skončí ako prednosta neurochirurgie

Šteňa sa rozhodla odvolať šéfka Univerzitnej nemocnice Bratislava.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

V Smere sa vedia aj odznámiť

Sledujeme ďalší príklad krízovej komunikácie Smeru.


Už ste čítali?